Hore

Pracuješ dnes 7 mesiacov z roka zadarmo?

Začnime jednoducho.


Zamestnanému človeku dnes z celkovej ceny práce 1600 Eur príde v čistom na účet niečo okolo 830 Eur.


Polovica peňazí je už fuč.


Prečo fuč? Lebo väčšina ľudí z odvodov do sociálky uvidí možno 20-30%. (Ak dovtedy nebude časť z nich aj sprivatizovaná, podobne ako v Maďarsku či v Poľsku.)

A pokračujeme ďalej, lebo potom tu máme ešte ďalšie dane.

(Pod pojmom daň rozumej akúkoľvek vynútenú platbu zo strany štátu.)

 

Celkové bremeno všetkých týchto vynútených platieb v roku 2022 dosiahlo viac ako neuveriteľných 63% príjmu zamestnanca s priemernou mzdou.

 

Inak povedané, je to iba 1/3 z výplaty, o ktorej dnes človek rozhoduje sám.

 

Stačí totiž postupne odpočítať:

  • Odvody do sociálnej či zdravotnej poisťovne
  • Dane z príjmu, dane z majetku
  • Koncesionárske poplatky
  • DPH
  • PZP, STK, diaľničné známky
  • Registračné dane
  • Spotrebné dane
  • Distribučné poplatky
  • Clá, mýta, parkovné
  • Dane z príjmu právnických osôb…

 

A 2/3 príjmu sú preč.

 

Pozerám, že niečo nám tu z toho socalizmu ešte predsa len zostalo 😊

 

Najväčší náklad?

Sociálne a zdravotné odvody.


Pričom samotné zdravotné odvody je asi na mieste volať zdravotná daň, keďže stúpajú spolu s príjmom.

Naozaj neviem, či ošetrenie zlomenej ruky na pohotovosti človeka s príjmom 1500 Eur stojí štát viac ako zlomená ruka človeka s príjmom 1000 Eur.

U nás očividne áno.

 

A čo s tým?


Neuveríte, ale zdaňovanie bánk ani ilegálni migranti (čo boli predvolebné témy čislo jedna) nepomôžu.

Možno skôr nasledovný tip: Čo tak posielať celkovú cenu práce komplet na účet zamestnanca?


V našom príklade 1600 Eur.

A zamestnanec z tej sumy každý mesiac manuálne odošle štátu 1000 Eur naspäť.

To by vedelo pomôcť otvoriť oči.


Záverom teda aj smerom k posledným voľbám.

 

Ono v skratke sa ukázalo, že dnes existujú 2 skupiny ľudí:

  • Tá prvá (väčšia) skupine volila politikov, ktorí si 2/3 príjmu vezmú (v ideálnom prípade z toho časom spravia ¾) a naspäť hodia omrvinky.
  • Tá druhá skupina (rapídne menšia) by najradšej o svojej spotrebe rozhodovala sama a radšej nútila štát do efektívnejších rozhodnutí a činností.

 

Lebo „silný štát” vraj pomáha.

To určite.


Len neviem komu.

 

Neostáva nám teda nič iné, ako bojovať formou osvety, súdruhovia.


FINANCIE KONZERVATÍVNE.

https://www.borisjankovsky.sk