Posledné roky sa už aj u nás dostáva do popredia téma finančnej nezávislosti. Poďakovať za to treba v prvom rade najmä politickému režimu, vďaka ktorému je už pár desiatok rokov možné súkromné podnikať a vlastniť majetok. Režim na Slovensku (ani v okolitých štátoch) si však stále nedovolím nazvať kapitalizmus, nakoľko to množstvo sociálnych dávok a sila štátu vo vyplácaní nezaslúženej podpory občanom držia z môjho pohľadu princíp našej ekonomiky stále v obrovskej miere pri socialistickom brehu. O tom, ako dnes nespokojní ľudia nadávajúci na kapitalizmus vlastne ani sami netušia, že sa sťažujú na socializmus, som viac napísal tu.

Ale naspäť k téme. S príchodom podnikania, či otvorením hraníc, sa aj nám na Slovensku konečne podarilo pomaličky sa priblížiť príjmovo k západnému svetu. Časy, kedy priemerný príjem v Bratislave bol 5.000 SKK (čiže približne 166 Eur) chvalabohu už dávno pominuli.

Dnes sa mnoho Slovákov príjmovo dostalo na úroveň, kedy si vedia nielen pravidelne zvyšovať kvalitu svojho života, ale zároveň sú schopní si z príjmu dlhodobo odkladať sumy, ktoré vedia pri správnej alokácií časom vytvoriť hodnotu dostatočnú na to, aby im dokázala vykryť všetky potenciálne budúce výdavky. Princípu vyššie sa v skratke hovorí aj dosiahnutie finančnej nezávislosti, čiže stavu, kedý výnosy vašich odložených peňazí dokážu pokryť vaše terajšie (či budúce) výdavky. Čo to znamená v praxi?

Zjednodušenou matematikou (nateraz bez započítania inflácie) si predstavme nasledovný príklad:

• Koľko eur mesačne budeš v živote potrebovať na pokrytie svojho vysnívaného života? Čiže bývanie, strava, darčeky, dovolenky, cestovanie, faktúry, oprava pračky – jednoducho komplet výdavky na život. Pre príklad uveďme sumu 1.500 Eur
• S akým priemerným výnosom viem dlhodobo (na horizonte 20+ rokov) počitať? Verejne očakávané čisté výnosy akcií sú dnes komunikované na úrovni 6-7% ročne. Očakávania zhodnotenia dlhopisov (taktiež v dlhodobom horizonte) sú podľa učebníc o niečo nižšie, okolo 3-4% p.a. Pre náš príklad použime teda hodnotu dlhodobého priemerného výnosu na úrovni 6% ročne.

Ostatné triedy aktív, mimo akcií a dlhopisov, som nateraz vynechal, keďže ich výnos je buď na rovnakej úrovni, alebo sú vo fáze exotiky (krypto), či vo forme poistenia (zlato).

A aký je teda zjednodušený vzorec Finačnej nezávislosti v tomto príklade?

• Potrebujem vykryť sumu 1.500 Eur mesačne, čo znamená 18.000 Eur ročne.
• Pri zvolení výnosu 6% by sa teda suma 18.000 Eur mala stať mojim výnosom.
• Akú istinu potrebujem naakumulovať, aby mi 6%-ný výnos z nej vygeneroval sumu 18.000?
• Výsledok je jasný. Potrebujem sumu 300.000 Eur.

Keďže: 300.000 x 0,06% = 18.000 Eur (môj výnos)

Čiže v skratke povedané, človek s finančným majetkom 300.000 Eur, zainvestovaným na 6%-nom výnose ročne získava doživotný mesačný pasívny príjem 1.500 Eur.

(Určite treba ešte brať do úvahy aj prípadne zdanenie výnosu. Tejto dani je však aspoň nateraz pri väčšine investícií možné jednoducho zákonne sa vyhnúť).



Znamená finančná nezávislosť, že už môžeš ísť na dôchodok?

Teoreticky áno. Osobne však pri dosiahnutí finančnej nezávislosti vnímam najmä iné pozitíva, ako napríklad:

1. Viac času s rodinou

Hovorí sa, že rodič s dieťaťom strávi spolu v priemere 19 rokov. Prvých 18 rokov od jeho narodenia a naponok už len 1 rok po tom, ako dieťa odíde z domu. Tých prvých 18 rokov je teda kľúčových a ako rodič o ne určite nechceš prísť. Naspäť ich už nie je možné vrátiť, pričom zároveň platí, že čím je dieťa staršie, tým viac hrozí, že sa domov vracia už iba na vianočné sviatky.

2. Pokoj v hlave vďaka tzv. „Fu*k you money”

Nejde o finančnú rezervu, ktorou na káve začína každý finančný poradca. Fu*k you Money by práveže mali byť dostupné, aj keď nejde o núdzovú situáciu. Majú byť likvidné. Celý ich zmysel totiž spočíva v tom vidieť ich a teda vedieť, že môžeš urobiť zmenu kedykoľvek budeš potrebovať. Samozrejme, logicky, čím viac ušetríš, tým väčšiu istotu máš. Ide o peniaze, ktoré ti dávajú možnosť odísť z práce, ktorá ťa nebaví a si v nej iba kvôli hypotéke či opustiť nechutného spolubývajúceho, nekompetentného šéfa alebo toxického ex. Pointou tiež je mať okamžitý prístup k zdrojom na pokrytie výdavkov po nečakanom vyhadzove bez toho, aby si sa dotkol svojich dlhodobejších investícií. Tieto peniaze teda dodávajú človeku kontrolu. Fu*k you money ťa prakticky zbavujú novodobého otroctva. A predpokladám, že takémuto stavu sa všetci radi vyhneme.

Práve naopak. Jedným zo životných cieľov zaradených v spoločnosti dlhodobo na hodnotovo najvyšších priečkach je sloboda. Inými slovami povedané, možnosť robiť čo chceš, kedy chceš a kde chceš.

Na to ale nutne potrebuješ peniaze.

Inak je to sloboda len "pro-forma". Viac na danú tému som rozpísal v tomto článku.

3. Väčšia sloboda

Stará múdrosť hovorí, že čím viac možností voľby človek má, tým je slobodnejší. Ak máš teda zaplatené všetky výdavky, prichádza na rad otázka, čo s voľným časom, ktorý už nepotrebuješ nutne vymieňať za peniaze (výplatu). To otvára obrovské možnosti, ako napríklad vrátiť sa späť do mladosti a spomenúť si, ktoré sny museli ísť bokom lebo najprv bolo potrebné zabezpečiť si vlastné bývanie a auto či neskôr možno plienky a kočík. Teraz možno prišiel ten správny čas plniť si sny.

4. Zmysluplný dôchodok

Ako som spomínal vyššie, pokrytím svojich výdavkov výnosom z investícií je teoreticky možné stať sa plnohodnotným rentiérom. Koniec koncov:

Dôchodok nie je otázka veku, ale peňazí.

Ak máš dostatok kapitálu tak sa dochôdcom môžeš stať aj od zajtra.

Hm, no čo potom?

Samozrejme, že oddych na pláži je fajn. Mesiac. Dva mesiace. Ležať však na lehátku 20 rokov už asi omrzí aj najväčšieho lenivca. A nie nadarmo sa hovorí, že najhoršie životné rozhodnutia vznikajú z nudy :)

Predčasný dôchodok totiž nemusí automaticky znamenať iba leháro na gauči. Pri finančnej nezávislosti sa otvárajú možnosti venovať sa vlastným aktivitám, ako napríklad neziskovkám či iným projektom, bez nutnosti „tlačiť” na income či profit.

5. Vypestovanie si zdravých návykov

Vybudovať si finančnú nezávislosť znamená dlhodobo dodržiavať jeden základný predpoklad: Nerozflákať celú výplatu. Je celkom úsmevné, že takýto logický princíp je dnes ľuďom potrebné neustále pripomínať. Žijeme totiž bohužial v dobe, kedy si na kvalitné instagramové fotky ľudia požičiavajú úvery. Aj ja sám mám vo svojom okolí ľudí, ktorí si každý rok berú „úver na leto” (rozumej zábavu a párty) a aj takých, ktorí si berú úver na vianočné darčeky. A pozor, žiadne vysmievanie.

Rozumiem tomu, že existuje mnoho ľudí, ktorí možno potrebujú dlh lebo nemajú inú možnosť a ich finančná situácia nie je dobrá. Skôr sa teraz snažím opísať všetkých tých (a že vás teda je..), ktorí sú zadĺžení po uši napriek nadpriemerným príjmom. Sám poznám ľudí s vysokým príjmom, ktorí ale nie sú bohatí. Naopak, poznám ľudí s podpriemerným príjmom, ktorí majú vďaka úžasnej disciplíne závideniahodný majetok.

Nie je teda bohatý ten, kto veľa zarobí, ale ten, ktorému z príjmu najviac zostane.

Ďalšou pascou vie byť aj tzv. inflačná spotreba, kedy míňanie človeka rastie spoločne s rastom jeho príjmu.

Povýšili ťa a zvýšili ti honorár? Super! To ale automaticky neznamená, že tá tvoja Toyota už nie je dosť dobrá a potrebuješ si nutne kúpiť BMW.

6. Zanechať dedičstvo

V prípade, že človek dokáže dlhodobo vytvárať kapitál nad rámec potrebný k vykrytiu jeho pravidelných výdavkov, je logicky reálne vybudovať v čase dodatočný majetok, ktorý sa môže stať predmetom dedenia.

Samozrejme, to, koľko peňazí zanechať svojim potomkom, aby sa z nich nestali rozmaznaní frackovia, je téma na iný blog.

Stále však platí známe cliché, že sa lepšie plače v limuzíne ako v MHD.