Posledné roky sa už aj u nás dostáva do popredia téma finančnej nezávislosti. Poďakovať za to treba v prvom rade najmä politickému režimu, vďaka ktorému je už pár desiatok rokov možné súkromné podnikať a vlastniť majetok. Režim na Slovensku (ani v okolitých štátoch) si však stále nedovolím nazvať kapitalizmus, nakoľko to množstvo sociálnych dávok a sila štátu vo vyplácaní nezaslúženej podpory občanom držia z môjho pohľadu princíp našej ekonomiky stále v obrovskej miere pri socialistickom brehu. O tom, ako dnes nespokojní ľudia nadávajúci na kapitalizmus vlastne ani sami netušia, že sa sťažujú na socializmus, som viac napísal tu.

Ale naspäť k téme. S príchodom podnikania, či otvorením hraníc, sa aj nám na Slovensku konečne podarilo pomaličky sa priblížiť príjmovo k západnému svetu. Časy, kedy priemerný príjem v Bratislave bol 5.000 SKK (čiže približne 166 Eur) chvalabohu už dávno pominuli.

Dnes sa mnoho Slovákov príjmovo dostalo na úroveň, kedy si vedia nielen pravidelne zvyšovať kvalitu svojho života, ale zároveň sú schopní si z príjmu dlhodobo odkladať sumy, ktoré vedia pri správnej alokácií časom vytvoriť hodnotu dostatočnú na to, aby im dokázala vykryť všetky potenciálne budúce výdavky. Princípu vyššie sa v skratke hovorí aj dosiahnutie finančnej nezávislosti, čiže stavu, kedý výnosy vašich odložených peňazí dokážu pokryť vaše terajšie (či budúce) výdavky. Čo to znamená v praxi?

Zjednodušenou matematikou (nateraz bez započítania inflácie) si predstavme nasledovný príklad:

Koľko eur mesačne budeš v živote potrebovať na pokrytie svojho vysnívaného života? Čiže bývanie, strava, darčeky, dovolenky, cestovanie, faktúry, oprava pračky – jednoducho komplet výdavky na život. Pre príklad uveďme sumu 1.500 Eur
S akým priemerným výnosom viem dlhodobo (na horizonte 20+ rokov) počitať? Verejne očakávané čisté výnosy akcií sú dnes komunikované na úrovni 6-7% ročne. Očakávania zhodnotenia dlhopisov (taktiež v dlhodobom horizonte) sú podľa učebníc o niečo nižšie, okolo 3-4% p.a. Pre náš príklad použime teda hodnotu dlhodobého priemerného výnosu na úrovni 6% ročne.

Ostatné triedy aktív, mimo akcií a dlhopisov, som nateraz vynechal, keďže ich výnos je buď na rovnakej úrovni, alebo sú vo fáze exotiky (krypto), či vo forme poistenia (zlato).

A aký je teda zjednodušený vzorec Finačnej nezávislosti v tomto príklade?

Potrebujem vykryť sumu 1.500 Eur mesačne, čo znamená 18.000 Eur ročne.
Pri zvolení výnosu 6% by sa teda suma 18.000 Eur mala stať mojim výnosom.
Akú istinu potrebujem naakumulovať, aby mi 6%-ný výnos z nej vygeneroval sumu 18.000?
Výsledok je jasný. Potrebujem sumu 300.000 Eur.

Keďže: 300.000 x 0,06% = 18.000 Eur (môj výnos)

Čiže v skratke povedané, človek s finančným majetkom 300.000 Eur, zainvestovaným na 6%-nom výnose ročne získava doživotný mesačný pasívny príjem 1.500 Eur.

(Určite treba ešte brať do úvahy aj prípadne zdanenie výnosu. Tejto dani je však aspoň nateraz pri väčšine investícií možné jednoducho zákonne sa vyhnúť).

Znamená finančná nezávislosť, že už môžeš ísť na dôchodok?

Teoreticky áno. Osobne však pri dosiahnutí finančnej nezávislosti vnímam najmä iné pozitíva, ako napríklad:

1. Viac času s rodinou

Hovorí sa, že rodič s dieťaťom strávi spolu v priemere 19 rokov. Prvých 18 rokov od jeho narodenia a naponok už len 1 rok po tom, ako dieťa odíde z domu. Tých prvých 18 rokov je teda kľúčových a ako rodič o ne určite nechceš prísť. Naspäť ich už nie je možné vrátiť, pričom zároveň platí, že čím je dieťa staršie, tým viac hrozí, že sa domov vracia už iba na vianočné sviatky.

**2. Pokoj v hlave vďaka tzv. „Fu*k you money”**

Nejde o finančnú rezervu, ktorou na káve začína každý finančný poradca. Fu*k you Money by práveže mali byť dostupné, aj keď nejde o núdzovú situáciu. Majú byť likvidné. Celý ich zmysel totiž spočíva v tom vidieť ich a teda vedieť, že môžeš urobiť zmenu kedykoľvek budeš potrebovať. Samozrejme, logicky, čím viac ušetríš, tým väčšiu istotu máš. Ide o peniaze, ktoré ti dávajú možnosť odísť z práce, ktorá ťa nebaví a si v nej iba kvôli hypotéke či opustiť nechutného spolubývajúceho, nekompetentného šéfa alebo toxického ex. Pointou tiež je mať okamžitý prístup k zdrojom na pokrytie výdavkov po nečakanom vyhadzove bez toho, aby si sa dotkol svojich dlhodobejších investícií. Tieto peniaze teda dodávajú človeku kontrolu. Fu*k you money ťa prakticky zbavujú novodobého otroctva. A predpokladám, že takémuto stavu sa všetci radi vyhneme.

Práve naopak. Jedným zo životných cieľov zaradených v spoločnosti dlhodobo na hodnotovo najvyšších priečkach je sloboda. Inými slovami povedané, možnosť robiť čo chceš, kedy chceš a kde chceš.

Na to ale nutne potrebuješ peniaze.

Inak je to sloboda len "pro-forma". Viac na danú tému som rozpísal v tomto článku.

3. Väčšia sloboda

Stará múdrosť hovorí, že čím viac možností voľby človek má, tým je slobodnejší. Ak máš teda zaplatené všetky výdavky, prichádza na rad otázka, čo s voľným časom, ktorý už nepotrebuješ nutne vymieňať za peniaze (výplatu). To otvára obrovské možnosti, ako napríklad vrátiť sa späť do mladosti a spomenúť si, ktoré sny museli ísť bokom lebo najprv bolo potrebné zabezpečiť si vlastné bývanie a auto či neskôr možno plienky a kočík. Teraz možno prišiel ten správny čas plniť si sny.

4. Zmysluplný dôchodok

Ako som spomínal vyššie, pokrytím svojich výdavkov výnosom z investícií je teoreticky možné stať sa plnohodnotným rentiérom. Koniec koncov:

Dôchodok nie je otázka veku, ale peňazí.

Ak máš dostatok kapitálu tak sa dochôdcom môžeš stať aj od zajtra.

Hm, no čo potom?

Samozrejme, že oddych na pláži je fajn. Mesiac. Dva mesiace. Ležať však na lehátku 20 rokov už asi omrzí aj najväčšieho lenivca. A nie nadarmo sa hovorí, že najhoršie životné rozhodnutia vznikajú z nudy :)

Predčasný dôchodok totiž nemusí automaticky znamenať iba leháro na gauči. Pri finančnej nezávislosti sa otvárajú možnosti venovať sa vlastným aktivitám, ako napríklad neziskovkám či iným projektom, bez nutnosti „tlačiť” na income či profit.

5. Vypestovanie si zdravých návykov

Vybudovať si finančnú nezávislosť znamená dlhodobo dodržiavať jeden základný predpoklad: Nerozflákať celú výplatu. Je celkom úsmevné, že takýto logický princíp je dnes ľuďom potrebné neustále pripomínať. Žijeme totiž bohužial v dobe, kedy si na kvalitné instagramové fotky ľudia požičiavajú úvery. Aj ja sám mám vo svojom okolí ľudí, ktorí si každý rok berú „úver na leto” (rozumej zábavu a párty) a aj takých, ktorí si berú úver na vianočné darčeky. A pozor, žiadne vysmievanie.

Rozumiem tomu, že existuje mnoho ľudí, ktorí možno potrebujú dlh lebo nemajú inú možnosť a ich finančná situácia nie je dobrá. Skôr sa teraz snažím opísať všetkých tých (a že vás teda je..), ktorí sú zadĺžení po uši napriek nadpriemerným príjmom. Sám poznám ľudí s vysokým príjmom, ktorí ale nie sú bohatí. Naopak, poznám ľudí s podpriemerným príjmom, ktorí majú vďaka úžasnej disciplíne závideniahodný majetok.

Nie je teda bohatý ten, kto veľa zarobí, ale ten, ktorému z príjmu najviac zostane.

Ďalšou pascou vie byť aj tzv. inflačná spotreba, kedy míňanie človeka rastie spoločne s rastom jeho príjmu.

Povýšili ťa a zvýšili ti honorár? Super! To ale automaticky neznamená, že tá tvoja Toyota už nie je dosť dobrá a potrebuješ si nutne kúpiť BMW.

6. Zanechať dedičstvo

V prípade, že človek dokáže dlhodobo vytvárať kapitál nad rámec potrebný k vykrytiu jeho pravidelných výdavkov, je logicky reálne vybudovať v čase dodatočný majetok, ktorý sa môže stať predmetom dedenia.

Samozrejme, to, koľko peňazí zanechať svojim potomkom, aby sa z nich nestali rozmaznaní frackovia, je téma na iný blog.

Stále však platí známe cliché, že sa lepšie plače v limuzíne ako v MHD.

Mnohým sa myšlienka budovania medzi-generačného bohatstva páči.

Určite to vie byť príjemný bonus ako zachovať úroveň IQ v rodine, napríklad tým, že sa potomkom vďaka dedičstvu zabezpečí kvalitné vzdelanie. Proti tomuto trendu ale napríklad stojí filozofia „Die with zero”, ktorá propaguje minúť všetky prostriedky, kým je človek nažive, s cieľom maximálne si ich užiť. Každý si samozrejme môže vybrať svoju vlastnú cestu. Pointou je získať tú možnosť vybrať si.

Pomôcka 1/2

Koľko % z príjmu si odložiť k dosiahnutiu finančnej nezávislosti? Pripájam jednoduchú tabuľku nižšie, ktorá vie nastaviť správny smer. Čísla v grafe predpokladajú ročnú návratnosť investície 8% s tým, že sa budú čerpať 4% majetku ročne. Pri započítaní inflácie.

Pomôcka 2/2

Internet je plný šikovných investičných nástrojov, pomocou ktorých je možné si vypočítat viaceré konkrétne parametre pri budovaní svojej vlastnej finančnej nezávislosti. Medzi moje obľúbené patrí táto kalkulačka, s ktorou si viete jednoducho vypočítať za akú dobu sa viete stať finančne nezávislým.

Nezabúdať na infláciu

Mnoho ľudí pri výpočtoch do budúcnosti opakovane zabúda na silu peňazí v čase. Konkrétne, na pozitívne, ako aj negatívne účinky inflácie. Pozitívom môže byť napríklad fakt, kedy vďaka inflácií potenciálne klesá suma, ktorú dlhuješ. Dodnes vidím vyplašených ľudí z toho, koľko peňazí budú musieť banke za 30 rokov vrátiť pri svojej hypotéke. „To mi chcete povedať, že si dnes požičiam 100.000 Eur ale banke za 30 rokov vrátim 250.000? Preboha!” Áno Janko, je to tak. Ale zároveň je tu obrovský predpoklad, že za 30 rokov bude hodnota tých 250.000 Eur rapídne nižišia ako dnes.

Na to nezabúdať a neporovnávať hodnotu dnešných 100.000 Eur vs. 250.000 Eur. Porovnávaj dnešných 100.000 Eur vs. 250.000 Eur za 30 rokov.

Negatívom inflácie zase môže byť suma, ktorú si potrebujem v dlhodobom horizonte našetriť. Ak mám totiž dnes cieľ disponovať na dôchodku sumou 1.000 Eur mesačne, za 20 či 30 rokov bude táto suma 1.000 Eur „oholená“ infláciou postačovať možno tak na pokrytie stravy, či priemernú splátku hypotéky. 1.000 Eur za 30 rokov bude rapídne nižší peniaz ako 1.000 Eur dnes.

Inflácia je tu s nami. V dobrom aj v zlom. Nezabúdajme na ňu.

Mindset vyššieho príjmu

Záverom trošku mimo mainstream. Typické rady ako dosiahnuť finančnú nezávislosť sa totiž v drvivej väčšine prípadov týkajú toho, kde lacnejšie natankuješ liter benzínu a v ktorom obchode dnes kúpiť mlieko.

Samozrejme, súhlasím s konceptom šetrenia. Každé euro doma sa počíta. No zároveň rovno dopĺňam mindset, ktorý by podľa mňa mal byť ten smerodatnejší. Ono totiž v živote platí, že čomu dávaš pozornosť, to rastie.

Pozornosť teda venuj najmä zvýšeniu svojho príjmu.

Namiesto stresu, ako z výplaty 1.500 Eur ušetriť o 20 eur mesačne viac, maj radšej stres z toho, ako príjem dvihnúť z 1.500 na 1.700 Eur. A ako sa potom prípadne dostať ešte vyššie, ak bude treba.

Nerátaj espressá v kaviarni. Zarob viac.

Áno, nie je to ľahké. To ani netvrdím. Ale verím, že keď presunieš pozornosť v hlave na to „Ako zarobiť viac” namiesto toho „Ako ušetriť viac”, cestu postupne nájdeš.

Tak funguje ľudská hlava.

Každý, kto si kúpi novú Hondu, zrazu na ulici vidí samé Hondy.

Sporenie totiž má svoj limit. Výška príjmu nie. Z príjmu 1.500 Eur nikdy neusporíš 1.000 Eur. To sa jednoducho nedá. Ale príjem je teoreticky možné navyšovať donekonečna.

Na to sa však človek peňazí nesmie báť. Mnoho ľudí sa napríklad bojí vypýtať si zvýšenie mzdy. Alebo si aspoň s nadriadeným dohodnúť plán jeho prípadného navýšenia. Veď čo si o nich predsa v robote kolegovia povedia, že.. Ďalší tvrdia, že peniaze predsa nie sú až také dôležité. Iní sa boja vypýtať si za svoje služby relevantnú odmenu (A veď nechaj tak, to je dobre..)

OK, žiadny problém. Nie je mojim cieľom nikoho prehovárať. Moja rada iba znie nerobiť z financií tabu. Ak má totiž človek z peňazí prehnaný rešpekt, oni to vycítia a začnú ho obchádzať :)

Na záver

Som vďačný za to, že žijeme v dobe, kedy sa o takýchto témach vôbec môžeme baviť. Neberiem to totiž ako samozrejmosť. Generácia našich rodičov či starých rodičov nemala ani zďaleka možnosť dosahovať finančnú nezávislosť. Nemali k tomu prostredie ani nástroje. Veď len pred necelými dvoma rokmi sme v rámci nášho tímu na Ukrajine mali vyše 50 obchodníkov. Väčšinu z nich tam dnes téma finačnej nezávislosti netrápi. Zo dňa na deň bohužiaľ museli začať riešiť úplne iné problémy. To len na margo aktuálnych politických preferencií u nás smerom doľava, či už medzi mladými „progresívnymi” ľavičiarmi, ako aj medzi voličmi skôr narodenými, sympatizujúcimi s utópiou sociálnej demokracie. Nedokážem to pochopiť, no najlepšie mi to asi v skratke vysvetlil Ludwig von Mises:

Varování ekonomie jsou odmítána těmi lidmi, kteří mají strach ze své neschopnosti uspět na trhu bez pomoci.

Ako som však písal v úvode, aj keď nežijeme v kapitalizme, teším sa aspoň za to málo, čo tu z neho zostalo.

V tomto blogu som otvoril viaceré témy. Postupne sa k nim budem vracať v ďalších pokračovaniach.

Všetky moje články a ďalšie mudrovačky nájdeš na mojom webe.

Nechaj tam odber a získaj update vždy, keď napíšem niečo nové.

Pochválen

Boris

Ďalšie články na čítanie:

Kredity

Ako dosiahnuť finančnú nezávislosť v roku 2024?