Do akej miery pri práci so svojimi úsporami premýšľaš o inflácii? Lebo pravdou zostáva, že väčšina populácie jej stále nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Na jednej strane tomu rozumiem, nakoľko pre prácu s infláciou je potrebné zapojiť predstavivosť. Infláciu totiž nevieš chytiť do ruky, ani si ju doma odložiť na poličku. Je neviditeľná a dá sa pozorovať iba s odstupom času.
A prečo na nej teda tak záleží? Nižšie som na úvod spísal zopár jednoduchých a praktických príkladov, ktorými chcem nenápadnú mágiu inflácie lepšie vysvetliť.
Volkswagen za cenu Porsche
Predstav si, že dnes vlastníš auto strednej triedy (Volkswagen?), ktorého cena je 42.000 eur. K tomu pridajme, že inflácia bude počas najbližších 30 rokov na úrovni 3% ročne. A tvoj syn si za 30 rokov oddnes bude chcieť kúpiť rovnaký Volkswagen ako máš dnes ty. Koľko ho bude stáť?
Odpoveď: O tri dekády bude to isté auto mať cenu vyše 103.000 eur. Áno, to je cena dnešného Porsche. Tvoj syn za ňu ale dostane už „len“ Volkswagen.
Ďalší príklad. Počas života si si nasporil neuveriteľných 300.000 eur (gratulácia), ktoré máš uložené na svojom bežnom účte. A reálne premýšľaš nad tým, že už nikdy v živote nebudeš musieť pracovať. S takým balíkom.. Poďme však opäť cestovať v čase vpred o 30 rokov. Akú hodnotu bude mať 300.000 eur ležiacich na tvojom účte (alebo doma v hotovosti) pri priemernej ročnej inflácií vo výške 3% o tri dekády?
Odpoveď: 120.302 eur. Áno, vidíš správne. Z banky ti niekto ukradol skoro 180.000 eur. Volaj políciu.
V čom je ten chyták? Ako ťa mohol niekto okradnúť o 180-tisíc? Veď si tie peniaze mal celý čas v banke a nič z nich nechýba! Vysvetlenie je jednoduché. Máš pravdu v tom, že stále vlastníš svojich 300.000, akurát dnes si za ne kúpiš omnoho menej vecí, lebo všetko okolo rokmi rapídne zdraželo. Je to podobné tomu, keď si bol v prvom ročníku najvyšší v triede, no medzi šiestakmi si bol iba taký malý špunt. Ako to? Veď si stále rovnako vysoký! To áno, ale ostatní okolo teba sú vyšší.
Z mojich najbližších príbuzných som prvý rodený Bratislavčan. Zbytok mojej rodiny má korene medzi Detvou a Zvolenom. V tomto regióne leží aj Vígľaš, dnes asi najviac známy svojim zrekonštruovaným zámkom, ktorý si však pamätám ešte ako neudržiavanú zrúcaninu. Nebojácne sme po nej s kamarátmi liezli každé leto na vlastné riziko. Rodičia nás celé dni nevideli, zatiaľ čo my sme dobýjali svet. Či už sme však v ten deň liezli po hradbách alebo hrali hokej na ulici, pravidelne sme sa na obed zastavili na miestnej zmrzline. Moja pamäť siaha až do obdobia, kedy jeden kopček zmrzliny stál 1 korunu, čiže na 3 kopčeky (čo bola moja nutná dávka energie do druhej polovice dňa) bolo potrebné od tety vypýtať 3 koruny.
Zmrzlináreň fungovala dlhé roky, zákazníci chodili a čas bežal. Nezabudnem ale na deň, možno tak 8 rokov naspäť, keď som išiel po čase navštíviť svoju rodinu na Vígľaš a rozhodol som sa zastaviť sa legendárnu zmrzlinu z detstva.
Cena za kopček? 1 euro.
Hm, pamätám si, ako som sa vtedy zamyslel nad tým, ako sme sa za možno 20 rokov dostali z 1 koruny na 1 euro. To je viac ako 30-násobok pôvodnej ceny. Jasné, rastúca cena zmrzliny určite nie je ukazovateľom nárastu všetkých cien v celej ekonomike, no to uvedomenie si pamätám dodnes. Nárast ceny o 3 tisíc percent.
Z banky ti niekto ukradol skoro 180.000 eur. Volaj políciu.
Podobných príkladov mám v pamäti viacero. A to nie som taký starý 😊
V rokoch 2005-2007 som býval v českom Zlíne, kde som v tom čase chodil na strednú školu a hrával tam hokej. Obedovať sme po tréningu chodili do reštaurácie na zimnom štadióne. Cena obedového menu bola 39 korún českých. Dostal som teplú polievku, sýty druhý chod a kofolu. Tých 39 korún českých bolo v prepočte na dnešné eurá niečo około 1,60 eura. Ak mi dnes v Zlíne nájdeš reštauráciu, alebo akúkoľvek kantýnu, kde získam podobné menu za totožnú cenu, pošlem ti domov medailu.
Kam tým smerujem?
Mojim cieľom je opísať praktické dopady inflácie, z ktorých vyplýva, že jedno euro dnes má oveľa menšiu hodnotu ako to isté euro (alebo koruna) v minulosti. A s pribúdajúcim časom táto hodnota padá neustále hlbšie, pričom nepozornému oku môže tento fakt úplne zmiznúť z dohľadu. Ceny totiž v ekonomike nerastú z pondelka na utorok. Bežne človek v obchode nevidí 5-násobné zdraženie tovaru behom týždňa. Ceny rastú postupne, skoro neviditeľne, no o to hrozivejší je spätný pohľad na tento jav.
A aby sme nehovorili iba o našom eure, najsilnejšia mena sveta – americký dolár, iba od roku 1970 dodnes stratila viac ako 87% svojej hodnoty. Čo to znamená v praxi? Nuž napríklad to, že bežný Američan si v priemere za jeden dolár v roku 1970 kúpil toľko, na čo by dnes potreboval viac ako 8 dolárov. Ten istý príklad, ale pridáme 5 núl: Američan si v roku 1970 za 100.000 dolárov kúpil toľko, na čo by dnes potreboval viac ako 800.000 dolárov.