Do akej miery pri práci so svojimi úsporami premýšľaš o inflácii? Lebo pravdou zostáva, že väčšina populácie jej stále nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Na jednej strane tomu rozumiem, nakoľko pre prácu s infláciou je potrebné zapojiť predstavivosť. Infláciu totiž nevieš chytiť do ruky, ani si ju doma odložiť na poličku. Je neviditeľná a dá sa pozorovať iba s odstupom času.
A prečo na nej teda tak záleží? Nižšie som na úvod spísal zopár jednoduchých a praktických príkladov, ktorými chcem nenápadnú mágiu inflácie lepšie vysvetliť.
Volkswagen za cenu Porsche
Predstav si, že dnes vlastníš auto strednej triedy (Volkswagen?), ktorého cena je 42.000 eur. K tomu pridajme, že inflácia bude počas najbližších 30 rokov na úrovni 3% ročne. A tvoj syn si za 30 rokov oddnes bude chcieť kúpiť rovnaký Volkswagen ako máš dnes ty. Koľko ho bude stáť?
Odpoveď: O tri dekády bude to isté auto mať cenu vyše 103.000 eur. Áno, to je cena dnešného Porsche. Tvoj syn za ňu ale dostane už „len“ Volkswagen.
Ďalší príklad. Počas života si si nasporil neuveriteľných 300.000 eur (gratulácia), ktoré máš uložené na svojom bežnom účte. A reálne premýšľaš nad tým, že už nikdy v živote nebudeš musieť pracovať. S takým balíkom.. Poďme však opäť cestovať v čase vpred o 30 rokov. Akú hodnotu bude mať 300.000 eur ležiacich na tvojom účte (alebo doma v hotovosti) pri priemernej ročnej inflácií vo výške 3% o tri dekády?
Odpoveď: 120.302 eur. Áno, vidíš správne. Z banky ti niekto ukradol skoro 180.000 eur. Volaj políciu.
V čom je ten chyták? Ako ťa mohol niekto okradnúť o 180-tisíc? Veď si tie peniaze mal celý čas v banke a nič z nich nechýba! Vysvetlenie je jednoduché. Máš pravdu v tom, že stále vlastníš svojich 300.000, akurát dnes si za ne kúpiš omnoho menej vecí, lebo všetko okolo rokmi rapídne zdraželo. Je to podobné tomu, keď si bol v prvom ročníku najvyšší v triede, no medzi šiestakmi si bol iba taký malý špunt. Ako to? Veď si stále rovnako vysoký! To áno, ale ostatní okolo teba sú vyšší.
Z mojich najbližších príbuzných som prvý rodený Bratislavčan. Zbytok mojej rodiny má korene medzi Detvou a Zvolenom. V tomto regióne leží aj Vígľaš, dnes asi najviac známy svojim zrekonštruovaným zámkom, ktorý si však pamätám ešte ako neudržiavanú zrúcaninu. Nebojácne sme po nej s kamarátmi liezli každé leto na vlastné riziko. Rodičia nás celé dni nevideli, zatiaľ čo my sme dobýjali svet. Či už sme však v ten deň liezli po hradbách alebo hrali hokej na ulici, pravidelne sme sa na obed zastavili na miestnej zmrzline. Moja pamäť siaha až do obdobia, kedy jeden kopček zmrzliny stál 1 korunu, čiže na 3 kopčeky (čo bola moja nutná dávka energie do druhej polovice dňa) bolo potrebné od tety vypýtať 3 koruny.
Zmrzlináreň fungovala dlhé roky, zákazníci chodili a čas bežal. Nezabudnem ale na deň, možno tak 8 rokov naspäť, keď som išiel po čase navštíviť svoju rodinu na Vígľaš a rozhodol som sa zastaviť sa legendárnu zmrzlinu z detstva.
Cena za kopček? 1 euro.
Hm, pamätám si, ako som sa vtedy zamyslel nad tým, ako sme sa za možno 20 rokov dostali z 1 koruny na 1 euro. To je viac ako 30-násobok pôvodnej ceny. Jasné, rastúca cena zmrzliny určite nie je ukazovateľom nárastu všetkých cien v celej ekonomike, no to uvedomenie si pamätám dodnes. Nárast ceny o 3 tisíc percent.
Z banky ti niekto ukradol skoro 180.000 eur. Volaj políciu.
Podobných príkladov mám v pamäti viacero. A to nie som taký starý 😊
V rokoch 2005-2007 som býval v českom Zlíne, kde som v tom čase chodil na strednú školu a hrával tam hokej. Obedovať sme po tréningu chodili do reštaurácie na zimnom štadióne. Cena obedového menu bola 39 korún českých. Dostal som teplú polievku, sýty druhý chod a kofolu. Tých 39 korún českých bolo v prepočte na dnešné eurá niečo około 1,60 eura. Ak mi dnes v Zlíne nájdeš reštauráciu, alebo akúkoľvek kantýnu, kde získam podobné menu za totožnú cenu, pošlem ti domov medailu.
Kam tým smerujem?
Mojim cieľom je opísať praktické dopady inflácie, z ktorých vyplýva, že jedno euro dnes má oveľa menšiu hodnotu ako to isté euro (alebo koruna) v minulosti. A s pribúdajúcim časom táto hodnota padá neustále hlbšie, pričom nepozornému oku môže tento fakt úplne zmiznúť z dohľadu. Ceny totiž v ekonomike nerastú z pondelka na utorok. Bežne človek v obchode nevidí 5-násobné zdraženie tovaru behom týždňa. Ceny rastú postupne, skoro neviditeľne, no o to hrozivejší je spätný pohľad na tento jav.
A aby sme nehovorili iba o našom eure, najsilnejšia mena sveta – americký dolár, iba od roku 1970 dodnes stratila viac ako 87% svojej hodnoty. Čo to znamená v praxi? Nuž napríklad to, že bežný Američan si v priemere za jeden dolár v roku 1970 kúpil toľko, na čo by dnes potreboval viac ako 8 dolárov. Ten istý príklad, ale pridáme 5 núl: Američan si v roku 1970 za 100.000 dolárov kúpil toľko, na čo by dnes potreboval viac ako 800.000 dolárov.
Keďže príčiny inflácie a teda filozofiu globálnej ekonomiky mojim blogom (zatiaľ) neovplyvním, zostávam v praktickej rovine s konkrétnym krokmi, ktoré z tohto aktuálneho nastavenia svetovej ekonomiky vyplývajú pre nás, bežných ľudí. Všetko nasvedčuje tomu, že tlačenie peňazí zo strany vlád tu ako hlavné riešenie väčšiny ekonomických kríz bude s nami aj naďalej. Pri pohľade na posledné viac ako storočie je teda tiež viac ako zrejmé, že hodnota peňazí bude aj v blízkej budúcnosti naďalej klesať. Akademici tvrdia, že keď peniaze strácajú hodnotu, míňame ochotnejšie a viac. Nejaká pravda na tom asi bude, aj keď sa mi nechce veriť, že by som si chlieb, vodu, letenky alebo benzín nekúpil, ak by stáli 30 rokov rovnako veľa (alebo ak by ich cena dokonca klesala). Ale ja nie som akademik. Mám len pocit, že dnes veci nakupujeme preto, lebo ich potrebujeme (chceme) a nie preto, lebo o rok budú drahšie.
Použitím príkladu so zmrzlinou je teda viac ako pravdepodobné, že týmto tempom a s touto filozofiou bude jeden kopček jahodovej alebo čučoriedkovej za 20 rokov stáť aj viac ako 10 eur.
Mám len pocit, že dnes veci nakupujeme lebo ich potrebujeme (chceme) a nie preto, lebo o rok budú drahšie.
To by samo o sebe samozrejme nemuselo byť problém, pokiaľ by podobným tempom vždy rástli aj mzdy. Ak by ceny narástli o 100% pričom môj príjem sa za to isté obdobie tiež zdvojnásobí – No problema amigo! Žiadne vrásky na čele. To však bohužiaľ nie je realita. Mzdy nerastú rovnako rýchlo ako ceny. A aj keď sa im to výnimočne podarí, vždy infláciu len dobiehajú. Ceny teda najprv narastú a človek platí viac a až o niekoľko mesiacov, či dokonca rokov, sa mzdy začnú zdvíhať. Bežný človek teda s príchodom inflácie okamžite chudobnie.
Nikto z nás doma samozrejme nemá krištáľovú guľu. Súdiac však podľa historických skúseností generácií pred nami, je extrémne dôležité uvedomiť si, že eurá, ktoré ti roky len tak ležia na bežnom účte, síce na prvý pohľad nikam nemiznú, aj tak však neustále strácajú svoju hodnotu. Veď len za minulý rok dosiahla priemerná inflácia u nás úroveň 10,5%. Takže každá hotovosť na účte odpísala viac ako desatinu svojej hodnoty. Za jediný rok. Ciao. Bye.
Inflácia je teda naozaj skutočná a je niečim, s čím musí každý z nás pri plánovaní svojich dlhodobých investícií počítať. Životné náklady každým rokom rastú a na udržanie rovnakej životnej úrovne budeme musieť každý rok minúť viac peňazí. Zdá sa to samozrejmé? Tak ešte posledný príklad: Priemerná inflácia na Slovensku od roku 2010 dodnes bola 3,13%. To nie je také hrozné, povieš si. Na prvý pohľad nie. Ale v praxi to znamená, že ak si mal v roku 2010 nasporených 10.000 eur a nechal si ich len tak lebediť na bežnom účte, ich aktuálna hodnota je dnes niekde na úrovni 6.500 eur. O ten zbytok ťa oholil náš tichý zabijak. A ty si si to ani nevšimol (preto tichý) pričom tie peniaze už nikdy neuvidíš. Sú fuč (preto zabijak).
Strata 3.500 eur. To je spiatočná letenka do Dubaja v business class so šampusom v ruke. Alebo splátky hypotéky na polroka. Teda žiadna sranda. Pričom inflácia ťa zbíja ďalej. Aj dnes. Aj zajtra. Z tvojho bežného účtu si priebežne a nenápadne ukrajuje ďalšie eurá. Či je deň a či noc. Či vonku svieti slnko alebo prší. Aj cez prázdniny. Každý deň. Je to najefektívnejšia daň na svete.
Dúfam, že tieto príklady poslúžili ako dobrý budíček vplyvu inflácie na tvoje úspory. Pri dlhodobom plánovaní svojho finančného majetku je dôležité, aby si inflačné riziko evidoval a zabudoval ho do svojich investičných projekcií. Je dôležité premýšľať nad rámec jednoduchej aritmetiky. Napríklad tak, že ak ti dnes mentálne na dôchodku bude stačiť 1.000 eur mesačne, za 30 rokov (inflácia 3% ročne) bude dnešná “tisícka” mesačne v praxi znamenať 2.456 eur.
Zložený úrok je magický, keď investuješ. Ale vie byť tragický, keď pracuje proti tebe.
No dobre ale čo ďalej?
V zásade mám pre teba 3 základné rady.
1. Tvoje výdavky budú rásť
V tabuľke so svojimi výdavkami si pridaj stĺpec, v ktorom si podľa kategórie pridáš koeficient automaticky počítajúci tvoje budúce pravidelné výdavky zvýšené o predpokladanú mieru inflácie. Energie, strava, cestovanie, dane či zdravotná starostlivosť. To všetko sú položky, ktoré pravdepodobne budú stáť stále viac a viac. Urob si svoj „záťažový test“ s alternatívnymi scenármi. Pozri sa na predpokladanú výšku svojich výdavkov o 20 či 30 rokov. Neľakaj sa.. (Ešte stále si myslíš, že dnes investuješ dostatočne veľa? 😊)
2. Inflácia sa dá poraziť
Tento bod je stručný. Musíš infláciu dlhodobo porážať. Inak ona porazí teba. Pričom už dekády platí, že historicky infláciu dlhodobo poráža iba jedna trieda aktív: Akcie.
3. Keď je vonku hurikán, ostaň doma
Na druhej strane nestačí jednoducho predpokladať, že akcie budú dosahovať mieru návratnosti nad infláciou pravidelne každý rok. Akcie sa správajú cyklicky. Prinášajú teda lepšie aj horšie roky. Ovláda ich matematika ako aj opičí mozog davu. A preto, ak chceš infláciu dlhodobo porážať, musíš sa vyhnúť výpredajom akcií v poklese. Potrebuješ mať preto dostatok zdrojov aj mimo akciového trhu, aby si mohol jeho prípadné korekcie prečkať v pokoji s dostatočnou likviditou na pokrytie všetkých svojich základných životných potrieb. Koľko percent majetku mať mimo akcií a kam ich „odparkovať” je už otázka na samostatné blogy. Nateraz si stačí pamätať, že infláciu síce vieme poraziť, ale nie s celým majetkom naraz.
Zhrnutie
Postupná strata hodnoty majetku je významným rizikom pre tvoje úspory. Prijať všetky dostupné opatrenia proti tomuto tichému zabijakovi je teda jednou zo základných povinností dlhodobého budovania kapitálu. Vypracuj si svoj budúci rozpočet ako aj stratégiu alokácie svojich aktív a vytvor si likviditu, ktorá ti poskytne čas, keď sa trh stretne s medveďom.
Čo si o tom myslíš?
Je inflácia parameter, na ktorý myslíš, keď si tvoríš svoj finančný plán? Ak áno, aké opatrenia máš pripravené na svoju obranu v prípade, že sa opätovne dostane na úroveň minulého roku? Daj mi o nich vedieť mailom na podpora@borisjankovsky.sk
Ďalšie články na čítanie:
- Nachádza sa akciový trh v bubline?
- 3 najčastejšie dôvody prečo pri investovaní prichádzaš o peniaze
- Čo ak sa dožiješ 100 rokov? Ako to finančne zvládneš?
- Aké veľké finančné sebavedomie máš? Pracuješ lebo musíš alebo pretože chceš?
- Rozhovor s JURAJOM KARPIŠOM: Socializmus k nám už prichádza aj zo západu
FINANCIE KONZERATÍVNE ✅