Hore

„Odkud pocházíte?" „Z Buffala."

„Odkud pocházíte?“

„Z Buffala."

„Máte rodinu?

„Asi ano. V Buffalu.“

„Asi ano?“

„Odešla jsem od nich."

„Proč?“

"Zistila jsem, že jestli chci něco v životě dokázat, musím od nich co nejdál.“

„Proč? Co se stalo?“

Nic se nestalo. Nikdy se nic nedělo. Nebylo to k vydržení.“

„Co tím myslíte?“

„No, oni... ale co, povím vám pravdu. Táta nikdy za moc nestál, mámě to bylo jedno a mně se časem začalo zajídat, že z celé naší sedmičlenné rodiny jsem já jediná, kdo pracuje, a že ostatním pořád nějak nepřeje štěstí. Uvědomila jsem si, že jestli nevezmu nohy na ramena, tak mě to semele a ztrouchnivím tam s ostatními. Tak jsem jednoho dne sedla na vlak a odjela. Ani jsem se nerozloučila. Rodiče nic netušili.“



„Co jste měla v plánu?“

„No, však víte – něco dokázat, někam se dostat.“

„Kam?“

„Co já vím ... lidé pořád něco podnikají.

Viděla jsem fotky z New Yorku 🏙 a pomyslela si“ – ukázala na vysokou budovu za okny taxíku zahalenými deštěm - „ty mrakodrapy někdo postavil – pořád jen neseděl a nefňukal, že v kuchyni je svinčík a že politici se hádají a že život stojí za pendrek. My byli chudí jak kostelní myši a všem to bylo jedno. Právě to jsem nemohla vystát – že jim to bylo úplně fuk. Nebo jim to alespoň nevadilo tolik, aby hnuli prstem. Aby aspoň vysypali koš. A ta ženská odvedle pořád opakovala, že je mou povinností pomáhat ostatním, protože je jedno, co ze mě bude, nebo z ní nebo z kohokoli, protože stejně nikdo nic nenadělá!“

 

 

Toť úryvok z mojej obľúbenej knihy Atlasaova vzpoura, ku ktorej som sa po rokoch vrátil a prečítal si v nej svoje poznámky.

 

Jednoduchý príbeh, ktorý opisuje jasný fakt:

Že iba ľudia majú schopnosť vytvárať nové schopnosti.

 

„Nevieme síce lietať, ale vytvorili a postavili sme lietajúce stroje, ktoré letia rádovo vyššie a rýchlejšie ako vtáky.

Nevieme síce bežať ako gepard, ale máme stroje, ktoré idú oveľa rýchlejšie a zájdu oveľa ďalej, bezpečne a spoľahlivo."

 

A je jasné, že naša tvorivá schopnosť nemá žiadny zásadný limit.

 

Open-mind však nestačí.

Treba active-mind.


A k tomu všetkému vytvoriť prostredie.

Prostredie slobody, nie vykorisťovania.


Inak tí najšikovnejší z nás hodia „flintu do žita" a tú večne ufrflanú (menej šikovnú) väčšinu populácie zrazu nebude mať kto živiť a viesť.


Aj o tom píše spisovateľka Ayn Randová, ktorej knihu Atlasova vzpoura odporúčam všetkými desiatimi.

Toto jej najslávnejšie dielo v českom jazyku si môžete zakúpiť rovno kliknutím sem:


Je to síce jedna z tých dlhších kníh, o to viac sa ale poteším, keď mi napíšete svoje dojmy po jej prečítaní (na podpora@borisjankovsky.sk).

 

Táto kniha z roku 1957 je aktuálna dodnes.

 

Pre ďalšiu inšpiráciu mojej knižnice z minulých rokov klikajte sem, či sem alebo aj sem.

 

A ešte k tej proaktivite (active-mind), ako Ayn ďalej píše v inom svojom diele, história ukazuje, že Európan patrí svojej krajine ako majetok, a to nielen kultúrny.

Môže sa síce ozvať keď sa mu niečo nepáči a stať sa rebelom, ale myšlienka, že práve on je v krajine pánom a vláda je jeho sluhom mu je naďalej cudzia.

 

Naproti tomu typický Američan je nezávislejšia entita.

V emočnej rovine nepociťuje k svojej vláde žiadnu prehnanú úctu.

Aj v prípade nástupu do armády ide vždy o pocit dobrovoľného rozhodnutia slúžiť vlasti (service to the country), oproti európskej povinnosti (duty).

 

V zámorí vidieť vzájomný rešpekt a snahu o rovnoprávnosť. Všetky celebrity na ulici oslovíte krstným menom, prezidentov dokonca skratkami (J.F.K, či F.D.R).

Oslovenie typu “Herr Doktor Herr Schmidt” je v USA neprijateľné.

Rovnako ako príklad Veľkej Británie, kde význammý vedec či športovec nie je “vrcholne” uznaný spoločnosťou pokiaľ mu člen kráľovskej rodiny nepoklepe po ramene a hlave mečom a nezíska tak imaginárny titul rytiera.

 

V skratke, vnímam fakt, že typický Európan dnes emočne žije vo svete, ktorý je v jeho očiach tvorený niekým iným (sám častokrát nevie kým) a v ktorom hľadá alebo prijíma svoje miesto.


Reaktivita.


Americké vnímanie je naproti tomu najlepšie vyjadrené vetou z básne:

“The world began when I was born and the world is mine to win."


Proaktivita.



Tak teda zatiaľ dočítania :)


Boris

https://www.linkedin.com/posts/boris-jankovsky_personaldevelopment-books-inspiration-activity-6612402049999089664-u-AV?utm_source=share&utm_medium=member_desktop